Na konci 2 860 km dlhej púte od prameňov (Donaueschingen – Čierny les v Nemecku) po Čierne more (starodávny Pontus Euxinus) vytvára Dunaj po viac ako 12 000 rokov jednu z najkrajších delt v Európe a vo svete. Vďaka bohatstvu jeho krajiny a fauny, ktorej najvýznamnejším predstaviteľom sú vtáky, vzbudzuje Delta veľký záujem z každého uhla pohľadu – či vedeckého, turistického, tak dokonca i ekonomického.

Dunaj a jeho ramená

Dunaj na vrchole Delty (Ceatalul /riečna vidlicaChiliei) zbiera vodu z oblasti s rozlohou 805 300 km², so 120-timi prítokmi a priemerným prietokom 6,515 m/s a ďalej ju rozdeľuje do troch hlavných ramien:

Chilla,s viacerými rozvetveniami a ostrovčekmi, je najmladším a najdlhším ramenom (120 km); svoju mohutnosť získava vďaka faktu, že ňou preteká naväčšie množstvo vody a sedimentov (58%). Počas svojej evolúcie vyformovala niekoľko sekundárnych delt – prvá je v Pardinskej depresii, druhá po prúde pod dedinou Chilla Veche a tretia pod dedinou Periprava. Lodná preprava pozdĺž ramena Chilla predstavuje dôležitú ekonomickú aktivitu. Najvýznamnejšími prístavmi sú Izmail a Vilcovo (Ukraina).

Sulina, bola podľa štúdií Dunajskej komisie (1856) uprednostňovaná pre námornú dopravu, čo viedlo k úprave meandrov a prehlbovaniu riečneho dna počas rokov 1862 až 1902. Výsledkom bolo skrátenie jej dĺžky z 92 km na 63,7 km, zatiaľ čo objem vody a naplavenín vzrástol zo 7-8% na 18,8%. Mesto Sulina, ako vstupný prístav pre námorné plavidládoplatilo na svoj ekonomický rozvoj zmenami. Kvôli naplaveninám, nahromadeným v ústí ramena, sa smerom do mora postupne vybudoval kanál, aby boli vytvorené vhodné podmienky pre lodnú dopravu. Momentálne meria 10 km.

Sfântu Gheorghe je najjužnejšie a najstaršie rameno s dĺžkou 109 km. V rokoch 1980 až 1990 utrpelo úpravou šiestich meandrov a skrátením na 69,7 km. Týmto ramenom preteká okolo 23,2% z celkového objemu vody a naplavenín. Pred svojim ústím do Čierneho mora vytvára rameno Sfântu Gheorghe sekundárnu deltu spolu s ďalšími dvomi južnejšími ramennými vetvami: Gârla de Mijloc a Gârla Turcească. Obidve siahajú až po záliv Meleaua Sfântu Gheorghe, ktorý vznikol objavením sa (1897) a budovaním ostrovov Sacalin (momentálne pripojených k pevnine, formujúc 19 km dlhý poloostrov).

Hlavné morfologické a hydrografické kategórie zahŕňajú: morské valy, ktoré majú skoro kolmé postavenie na ramenách Delty Dunaja na východnej strane, riečne valy, spravádzajúce Dunajské ramená i hlavný tok, kontinentálne polia, močiare, pokryté vodou (v prípade dostatočne vyokej hladiny vody v Dunaji) a močiarnou vegetáciou s výškou od 0,5 do 1 m, jazerá (v počte viac ako 440), vyskytujúce sa na miestach s depresiami – na západe pod 0 m (fluviálna delta) a pod 0,5 m na východe (morská delta), ktoré sú pospájané do komplexov jazier a ramien, prúdov a hlavných kanálov.