Mestá Neuburg a Ingolstadt prepája dunajský lužný les. Predstavuje jeden z najvýznamnejších lužných lesov v Nemecku. Aj z tohto dôvodu je lokalita významná z pohľadu ochrany prírody. Pobrežné lesy sú napojené na podzemné vody, a čerpajú aj vodu z pravidelných záplav. Zmeny vodnej hladiny formujú brehy a pobrežné porasty, čím vytvárajú rôznorodé prírodné zákutia.

Dostupnosť vhodných miest pre život je kľúčovou podmienkou pre výskyt rastlín a živočíchov. Medzi typických zástupcou flóry patria napríklad snežienka jarná (Leucojum vernum), črievičník papučkový (Cypripedium calceolus) alebo dub letný (Quercus robur). Snežienka jarná je v Nemecku napríklad chráneným druhom a jej populácie sú na poklese. V lužných lesoch medzi Neuburgom a Ingolstadtom rastie zapojene rozmiestnená na tisícoch štvorcových metroch pripomínajúc čerstvo napadnutú snehovú pokrývku. druhy ako fialka vyššia (Viola elatior), ktorá má v Nemecku ochranársky status kriticky ohrozená, a starček barinný (Senecio paludosus), v Nemecku má status ohrozený, sú tiež pôvodnými druhmi dunajských luhov.

Dunajské luhy sú veĺmi vhodným prostredím pre život aj rôznych živočíšnych druhov ako je napríklad bobor vodný (Castor fiber), haja tmavá (Milvus milvus), muchárik bielokrký (Ficedula albicollis) alebo roháč veľký (Lucanus cervus). Bobor ako prírodný tvorca krajiny vytvára nové miesta pre život, ktoré sú významné najmä z hľadiska zvyšovania biodiverzity. Slávik modrák (Luscinia svecica) a rybárik riečny (Alcedo atthis) sú tiež obyvateľmi tejto chránenej oblasti.

Luhy sú tvorené rôznymi typmi prostredia - vlhkými ale aj suchými oblasťami, úrodnými, no i časťami chudobnými na živiny, prípadne zalesnenými, alebo na druhej strane neporatenými otvorenými plochami. Časť lesných plôch bola ĺudskou činnosťou pretvorená na pastviny, nachádzajú sa najmä na štrkovom podloží, ktoré v minulosti bolo súčasťou riečnych brehov a v lete sa preto vyhrieva na vyššie teploty ako okolie. Niektoré teplomilné rastlinné druhy ako napríklad hmyzovník čmeľovitý (Ophrys holoserica) alebo zástupcovia hmyzu ako je napríklad koník modrokrídly (Oedipoda caerulescens) vyhľadávajú práve takéto oblasti.

Časť lesa s názvom "Gerolfingerské dúbravy" vznikla vďaka špeciálnemu typu lesného hospodárenia, vytváraním tzv. stredného lesa ("Mittelwald"), výsledkom ktorého je aj vznik roztrúsených lesostepí, lúk, či dokonca poľnohospodársky využívaných plôch. Ako hlavná drevina bol vysádzaný dub, ako podrast nižšie dreviny a kríky, ktoré pravidelne ťažili na palivové drevo. V súčasnosti je les obhospodárovaný tradičným spôsobom, vďaka čomu tu nachádzajú podmienky na hniezdenie napríklad druhy ako ďatel prostredný (Dendrocopos medius).