Táto veľkolepá vodná oblasť poskytovala vhodné podmienky už pre ľudí z obdobia neolitu. Artefakty z doby medenej a doby bronzovej dokazujú túto teóriu, rovnako ako nálezy zanechané ľuďmi z doby železnej,Ilýrmi, Keltmi, Hunmi a rôznych germánskymi kmeňmi.

Panónia ako starobylá provincia Rímskej ríše bývala na severe ohraničená mošonským Dunajom, a masová migrácia zasiahla len okraj Szigetköz. Pôvodne bola obývanáeuroázijskými Avarmi a Slovanmi, neskôr bol zaznamenaný príchod Maďarov (náčelníci Huba, Lehel a Megyer), ktorý znamenal, že Szigetköz bol trvalo obývaný. Zaznamenali sa názvy najstarších osád: Vének (1093), Dunakiliti, Halászi a Lipót (13. storočie).

Časté záplavy spôsobovali zosuvy brehoch vodných tokov, čo znamenalo obrovské škody a zmenu rozloženia vetiev Dunaj rok čo rok. Prispôsobenie meniacim sa okolnostiam prinútilo obyvateľov osád sťahovať sa z ostrova na ostrov a hľadať stabilnejšie oblasti. Rôzne remeslá a zručnosti prepojené s touto krajinou a vodou rozkvitali pred tým ako sa začali regulačné opatrenia na rieke. Jedným z najznámejších remesiel bolo hľadanie zlata. Tototradičné remeslo prechádzalo z otca na syna. Podobne ako rybári aj hľadači zlata mali svojukomunitu. Vedeli všetko, čo sa o brehoch riek dalo vedieť a keď boli na cestách, stavali si svoje príbytky z trstiny.

Skupina s názvom "ľudia lúk" putovala po rašeliniskách, mokradiach a lužných lesoch s cieľom hľadať podklady prírody. Chytali pijavice, raky, korytnačky; hľadali vajcia, zbierali bobule, huby a byliny.

Chránená krajinná oblasť Szigetköz má neoceniteľný prínos, pokiaľ ide o prírodné zdroje, pretože je druhým najväčším zdrojom pitnej vody v Maďarsku. Zachovanie tejto krajiny je dôležité pre udržanie rôznorodosti biotopov a kvality vody.

V snahe zachovať charakteristické znaky flóry a fauny bola v roku 1987 založená chránená krajinná oblasť Szigetköz. Rozkladá sa na ploche 10,127 ha, 27% oblasti Szigetköz predstavuje 1325 ha plochy, ktorá je prísne chránená a 446 ha tvorímočiar.