Szigetközje ohraničený dvoma ramenami Dunaja, Öreg-Dunaj a mošonský Dunaj. Tiahne sa naprieč najväčším európskym náplavovým kužeľom s rozlohou 375 km². Malá maďarská rovina (Kisalföld) počas treťohôr bola pokrytá panónskym vnútrozemským morom. Ku koncu tohto obdobia sa more začalo zmenšovať a nakoniec sa vytvoril systém sladkovodných jazier. Bolo to obdobie kedy rieky tečúce z Álp a Karpát ukladali svoje usadeniny v povodí.

Približne pred 2 až 2,5 miliónmi rokov Dunaj pretekal cez Alpy a to miesto je dnes známe ako mesto Királyhida (Bruck an der Leitha), potompokračoval ďalej na juh.

Neskôr v štvrtohorách rieky zmenili smer, Dunaj prekonal prielom medzi Hainburskými vrchmi a Malými Karpatami a začal formovať nanovo svoje korytá vo východnejších oblastiach. Rieky začali mať menší spád, voda ukladala sedimenty, tvarovala pieskové brehy. Tieto brehy boli postupne obsadzované trvalou vegetáciou, zmenili sa na malé ostrovy a tým pádom sa korytá rozvetvili.

Riečne korytá mohli byť naďalej formované rôznymi faktormi ako napríklad popadanými stromami, nahromadeným bahnom, zaplavenými brehmi, ľadovou triešťou ale aj záplavami.

Prekážky zapríčinené samotnou riekou nútili tieto obrovské návaly vody aby si vytvorili nové miesta. Výsledkom bol komplexný a stále sa rozširujúci systém.

Naplavený sediment sa postupne presúval a niekoľkokrát premyval, kým jemnozrnná naplavenina ďalej pokračovala vo svojej ceste po prúde. V dôsledku týchto procesov bol vytvorený nánosový kužeľ, ktorý obsahuje hlavne štrk a dosahuje šírku až 410 metrov. Po niekoľkých záplavách nasledoval pokles vegetácie. Nepretržité záplavy zabezpečili, že vegetácia nezanechala trvalé stopy a práve vďaka tejto skutočnosti, nie je prekvapením nízka hladina humusu. Tieto faktory spolu s nízkou hladinou podzemných vôd vytvorili podmienky pre vznik nánosových nív.